How to LOVE the MIND & Save the Earth

a guide to navigating the World of Mind and relationships

príručka pre orientáciu v svete mysle a vzťahov
o skupinovom organizme a jeho správaní. zažívaní zážitku komunity a rozlišovaní vnútorných pohnútok,
o komunitných procesoch a hľadaní alternatív k súčasným formám súžitia a súbytia.

Introduction – The mind accompanies us

Shared joy is a double joy;
shared sorrow is half a sorrow

Úvod – Myseľ nás sprevádza

Zdieľané nešťastie je polovičné,
zato
zdieľaná radosť, je dvojnásobná!

Myseľ nás sprevádza celý život. Môže nám život uľahčovať alebo strpčovať, záleží od toho, aký si s ňou vytvoríme vzťah. Môžeme sa z nej tešiť a pomáhať jej, alebo ju môžeme zatracovať a ničiť a hnevať sa na ňu. V mnohých učeniach sa zameriava na “ukáznenie” a ovládanie mysle, v tejto knihe si však ukážeme, ako s ňou spolupracovať. A možno nie len spolupracovať, ale dokonca ju mať rád a milovať. Je to nezvyčajný pohľad, nebude teda často stáť na zvyčajných predpokladoch, môžem vás však ubezpečiť, že to bude dobrodružstvo. Nezriedka nás zavedie do nových, neprebádaných kútov vnútorného sveta, ktoré sú často aj mimo zóny pohodlia. Pozývam vás teda na neošúchanú “(ne)cestu” poznávania seba a svojej mysle, ktorá nás prevedie okolo našich náhľadov na svet, okolo názorov, myšlienok, oduševnenia, uvedomenia, možno až k inému svätu – posvätnému vnímaniu pozornosti a vedomia.

Jednou z veľmi veľmi podstatnýchzásadných činností, bude zaoberanie sa tým, čomu veríme. Veríme tomu, čomu sme sa rozhodli veriť, ale aj tomu, čo pokladáme za samozrejmé, alebo aspoň prirodzené – “prirodzený poriadok vecí”. Za prirodzené a samozrejmé, pokladáme veci, o ktorých sme veľmi nerozmýšľali a prijali sme ich bez vedomého rozhodovania sa o tom, či im veríme. Bez rozhodnutia, či ich považujeme za správne, alebo nie. (Niekedy sme ich “nasali s materským mliekom”, inokedy sme si ich osvojili v útlom detstve, na základe odpovedí (alebo neodpovedí) na naše volanie, vyvolané našimi potrebami.

Prečo veríme tomu, čomu veríme?

Keď sme sa rozhodovali nevedome, otvára sa nám teda otázka Prečo veríme tomu, čomu veríme? Prečo neveríme niečomu inému, čomu veria iný ľudia? Ako som už bol spomenul, časti toho, čomu veríme, sme sa rozhodli veriť vedome. Inej časti sme sa však nerozhodli veriť my, len sme “verenie” v to, či ono odpozorovali a prebrali od okolitého sveta. Sveta, ktorý sme ešte považovali za magický, posvätný – teda sväta. Odpozorovali a prebrali sme náhľad alebo “vieru” hlavne od osôb, ktoré sme pokladali a za dôležité a dôveryhodné. Postupom času sme síce zistili, že mnohé tieto osoby až tak dôverihodné nie sú, ale všetky predpoklady sme už tomu nedokázali prispôsobiť. Neprispôsobili sme ich a neprestali veriť skutočnostiam, ktorým sme začali veriť na základe odpozorovania a poučenia od teraz už nedôveryhodných ľudí

Či chceme, či nechceme, časť nášho pohľadu na svet, je vytvorená bez nášho “vedomia” a súhlasu, dokonca často aj proti nemu. Ak by sme ju však chceli odhaliť, máme sa na čo tešiť! Čaká nás množstvo práce – duševnej práce, ňúrania sa v tom: “Prečo je môj pohľad taký a taký, a nie onaký?” Staneme sa (trochu) nedôverčivými “religionistami”, ktorých najviac zaujme odpoveď: “lebo to tak proste je”, “lebo to tak vždy bolo”, “lebo je to prirodzené”, “je to dané”, “obvyklé”, “zvyklo sa to tak” apod. Pri týchto odpovediach sa stretáme s nepoznanými a nevedomými obsahmi našej mysle a možno aj duše, ktoré vznikli bez nášho dospelého vedomia (seba) a vedomého rozhodnutia. Podľa môjho názoru, je veľmi dôležité tieto =obsahy spoznávať a vedome sa o nich znovurozhodovať alebo ich zamietať. Možno so mnou zatiaľ nebudete súhlasiť, ale ja si myslím, že (aj) na vašom rozhodnutí závisí osud celej nádhernej planéty Zeme.

Myslím si, že je to preto, že myseľ je “vedená” dominantnými vzorcami a mýtmi, ktoré sú usmernené veľkými príbehmi (tzv. dominantnými naratívmi). Myseľ nimi bola žiaľ vedená k osvojeniu si istých foriem sebeckosti – individualizmu a mnohých deštruktívnych vzorcov nahliadania a správania.

Na to, aby sme mohli zodpovedne fungovať na planéte Zemi, potrebujeme pochopiť svoje vedomé aj nevedomé voľby – rozhodnutia a revidovať ich v prospech života. V prospech blahodarných a životoDarných síl a postupov! V prospech života súčasných pokolení rastlinstva a živočíštva, medzi ktoré patríme, i nasledujúcich pokolení, bo bez nich nejestvuje skutočná budúcnosť. (ľudského druhu)

Bádanie v svojej mysli a svojom vzťahu s ňou nám však môže umožniť spojiť sa s najhlbším poznaním a potenciálom samých seba a stať sa skutočnými plnohodnotnými autentickými bytosťami. Nastúpenie “cesty-necesty”, práce pre spoločné blaho skutočného spolužitia. Tento princíp, obsiahnutý v filozofii “Buen conVivir“, nás môže doviesť až k milovaniu svojej jedinečnej mysle aj zázračného sveta – posvätného Sväta v ktorom žijeme.
Z celého srdca by som si prial, aby sa vám to podarilo, hlboko ste milovali svoju myseľ, svoju jedinečnosť aj všetkých ľudí a bytosti v svojom okolí, aby sme spolu tvorili Svät, v ktorom bude dobre všetkým! Svät, za ktorý sa nikto z nás nebude musieť pred nikým hanbiť, ba dokonca môže byť hrdý na to, čo doň priniesol a prináša. Hrdí na to, čo bude naše spoločné dielo – spoludielo prinášať ďalšie storočia, tisícročia a veky. Prajem vám na tejto neľahkej ale zaujímavej “ceste-neceste” veľa zdaru a síl, ktoré získame vzájomnou podporou (láskou) a úctou k životu, aj sebe.

<>

Leave a Reply

Your email address will not be published.